Rozsievač

 Ak spomíname na začiatky ochotníckeho divadla v Bartošovej Lehôtke, musíme si pripomenúť začiatky učiteľovania mladého učiteľa Vojtecha Schrottera, ktorý v Bartošovej Lehôtke začínal nie len svoju dráhu učiteľskú, ale aj dráhu zakladateľa ochotníckeho divadla v našej obci.
              Písal sa rok 1925. Vianoce. Vtedy sa po prvýkrát otvorila v triede vtedajšej chudobnej obecnej školydivadelná opona, s divadelnou hrou M.O. Horvátovej: "Slovenská sirota". V rokoch 1926 - 1931 sa pod jeho vedením naštudovali štyri celovečerné predstavenia, ako napr. Kubo, Kamenný chodníček a niekoľko jednoaktoviek. 
               V tom čase prichádza medzi bartošských ochotníkov i mladý Adolf Karkuš. Meno, ktoré sa natrvalo zapísalo do histórie tohto súboru. Bol obdivuhodne obetavý, bohato plodný, až do posledných dni hrajúci a režírujúci nestor ochotníckeho divadla v Bartošovej Lehôtke. 
               V školskom roku 1931/32 prijal miesto učiteľa v Bartošovej Lehôtke učiteľ Jozef Jelínek. Od roku 1935 do roku 1939 odohrali bartošský ochotníci 19 celovečerných predstavení. Časť týchto divadelných hier bola odohraná v humne u krčmára Wajdu. Celá obec sa s ním len veľmi ťažko lúčila keď odchádzal v roku 1934 do Znojma. 
               Obyvatelia obce si pod vedením ďalšieho učiteľa Vojtecha Krišteka vybudovali v obecnom dome svoj kultúrny stánok, ktorý poskytoval pre divadelnú činnosť lepšie priestorové možnosti ako trieda obecnej školy alebo humno u krčmára Wajdu. V tomto kultúrnom stánku bola odohraná v roku 1940 dráma "Svätojánska noc".
              Nadšenie a odhodlanie nedokázal zlomiť ani "Mníchovský diktát". V týchto ťažkých vojnových časoch činnosť ochotníckeho divadla pokračovala inscenáciami ako "Javornícky richtár", "Hora volá", "Vrahyňa", "Hrdina" a mnohé iné, ktoré sa odohrali v budovách stará sála u Kaštierov a sála u Hrmov. 
              Prvou inscenáciou po oslobodení a aktivizácií súboru je Stodolová "Marína Havranová" uvedená 2. septembra 1945 na oslavu 1. výročia slávneho SNP. Ďalej sa pokračovalo inscenáciami ako "Trasovisko", "Pani richtárka", "Ženba" a  iné. V roku 1949 dohotovili v Bartošovej Lehôtke stavbu veľkej kinosály, ktorá mala slúžiť aj divadelným účelom. Otvorenie novej sály 9. apríla 1950 bolo skutočne veľkolepé. Súbor uviedol hru Boženy Nemcovej "Divá Bára".
               - V roku 1953 bola úspešná premiéra hry "Podpaľačova dcéra"
               - V roku 1954 inscenácia "Surovô drevo"
               - V roku 1955 "Nový život"
               - V roku 1956 "Posledná hrmavica"
               - V roku 1957 "Mozoľovci"
              Jedna z nezabudnuteľných hier roku 1958 bola rozprávka "Ráduz a Mahuliena". Dej tejto hry bude dlho v pamäti všetkých čo boli na predstavení. V tomto období boli nacvičené detské rozprávky ako "Popoluška", "Perníková chalúpka", "Tri medvieďatá", "Zajko chvastúň", "Sedmikráska" a iné. V nasledujúcich rokoch boli odohrané nasledujúce divadelné hry:
              1959      - Lúpežník, Na krížnych cestách, Chudák manžel, Návrat do života
              1960      - Večný plameň
              1962      - Kuchárka
              1963      - Trampoty s láskou, Pieseň na rumoch
              1964      - Faraóni, Za frontom 
              1965      - Vietor do tvári
              1966      - Hra lásky a náhody, Môj brat Winetou
              1967      - Májová noc, Ďaleká ozvena
              1968      - Jej pastorkyňa
              1969      - Scapinové šibalstvá
              1970      - O veselom hrobárovi, Sládkovia
              1971      - Jedenáste prikázanie
              1972      - Otvorenie kultúrneho domu, Vyhodiť si z kopýtka
              1973      - Košieľka
              1974      - Kuchárky z ovseného
              22. november bol pre našu obec významný, uskutočnili sa oslavy 50. výročia ochotníckeho divadla v našej obci. Slávnostné otvorenie osláv zahájil predseda osvetovej besedy Ján Ošúst. Zhodnotenie činnosti divadla za uplynulých 50. rokov, v správe priniesol Július Záhorec, bývalý člen a režisér súboru. Dôstojných osláv sa zúčastnili aj významní hostia, náš rodák, zaslúžilý umelec Andrej Mojžiš, ktorého vidíme v rozhovore s Emíliou Kaštierovou a Pavlou Holou.
              Pri príležitosti osláv polstoročia divadla, divadelný súbor uviedol drámu Rudolfa Kazíka, "Verona" v réžií Júliusa Boženíka. Táto hra bola vysoko ohodnotená nielen na okresnej, ale aj krajskej prehliatke v Dražkovciach v okrese Martin.
              1975      - Svadba pre Európu
              1978      - Kaviár alebo šošovica
              1980      - Nie je čert ako čert 
              1982      - Panny v obkladoch
              16. februára 1985 sa uskutočnili oslavy 60. výročia ochotníckeho divadla. Pri tejto príležitosti divadelný súbor naštudoval divadelnú hru Petra Zvona, "Tanec nad plačom" v réžií Júliusa Boženíka. Hra sa u náročného diváka stretla s pochopením a veľkým úspechom. Žiaľ fotografie z tohto predstavenia sa stratili. Veríme, že táto hra zostane aspoň v spomienkach vďačných divákov. 
              Na záberoch vidíme aspoň návrhy scén tejto hry, autorom je Július Boženík, ktorý si zároveň zahral postavu rytiera Gejzu z Orešian. Na zábere vidíme ako preberá ocenenie za dlhoročnú prácu v ochotníckom divadle za hereckú scénografickú a režijnú prácu.
              Posledná hra, ktorá sa odohrala s našimi ochotníkmi bola "Dobrý deň ráno!". Hlavnú zásluhu na jej uvedení mal Anton Vozár, ktorý hru režíroval a zároveň si zahral jednu z postáv.
              Na zábere vidíme mená posledných členov divadelného súboru, ktorí stali na divadelných doskách, ktoré znamenajú svet, na našom javisku kultúrneho domu.
              Škoda, že to všetko je len minulosťou. Starí nadšenci postupne odchádzajú a nová generácia nemá záujem o túto činnosť, venuje sa iným záľubám, ktoré tak nevyžadujú osobnú angažovanosť a nie sú ani ohodnotené.
              Na javisku už utíchol pracovný ruch ochotníkov. V sále neznie vďačný potlesk publika, nevypadne slza z oka počas inscenovanej tragédie, ani neburáca smiech pri rozmarnej komédií - zatiaľ zostávajú už len spomienky. 
Je koniec?